V tom prípade sa znova dostávame k otázke, či sa tieto "deti" - draci, šelmy - dokázali rozmnožovať - inak by nemohli byť plnohodnotným obrazom Ilúvatarovych "detí". Ale ak išlo o telá obývané duchmi , potom by musel do každého narodeného tvora priletieť nový duch, a to sa mi nezdá reálne.
-
Pokiaľ ide o Gandalfa, myslím, že vo svojich názoroch sa mohol dopustiť chýb (Sarumanovi sa podarilo pred ním svoju zradu tajiť až dovtedy, kým sa sám neodhalil, navyše Gandalf priznáva niektoré svoje chyby v úsudku, napríklad tú s Gollumom). Na druhú stranu, Sauron nemal ako vedieť, ako by sa na ňom prejavilo samotné zničenie Prsteňa - vo svojej pýche si mohol namýšľať, že sa mu podarí zachrániť aj vtedy.
-
To ma ale privádza na dva Gandalfove výroky - v prvom tvrdí, že Sauron zničenie Prsteňa predpokladal, a v druhom, že do Sauronových najtemnejších obáv neprenikne myšlienka, že by niekto odmietol moc Prsteňa a odhodlal sa ho zničiť. Ak však Sauron počítal s možnosťou, že bol Prsteň zničený, potom musel počítať aj s možnosťou, že sa ho západné mocnosti na konci tretieho veku zničiť pokúsia.
|